Kuchyňa, ako ju poznáme dnes, je výsledkom veľmi dlhého vývoja a premien. Keď si len pomyslíme, že väčšina kuchýň ešte pred dvoma storočiami bola len prázdna miestnosť s dierou v zemi, ktorá slúžila ako miesto pre oheň...
S tými dnešnými sofistikovanými zázrakmi, ktoré voláme kuchyňa, sa nedá ani porovnávať. No predsa majú niečo spoločné. To obyčajné ohnisko, aj novodobé zázraky zvané „kuchynská linka“, slúžia na pripravenie pokrmov pre rodinu.
Odjakživa kuchyňa bola miestom, kde sa celá rodina zišla cez deň, ak neboli práce vonku. Tu sa rozprávalo, tu boli vítaní hostia, tu sa pracovalo, tu sa hrali deti. Kuchyňa bola vždy prirodzeným srdcom domova. ...až do začiatku 20. storočia. Vtedy samotní architekti „spáchali atentát“ na kuchyňu a trafili priamo do srdca. Stala sa totiž obeťou moderného vnímania bytovej architektúry. Kuchyňu zbavili skoro všetkých funkcií. Zostala jej iba striktná rola miestnosti, kde sa pripravuje jedlo. V priebehu pár desaťročí obývačka vytlačila kuchyňu zo svojej pozície. Prevzala funkciu nielen hosťovania, ale aj stolovania. Obdobie socializmu toto vnímanie ešte posilnilo. Keďže moderná pracujúca žena nebude mať čas na varenie, lebo je v práci, celá rodina sa bude stravovať v reštauráciách. Výsledkom tohto nazerania boli drobné kuchynky, ledva pár metrov štvorcových, kde sa s problémami zmestí sporák a drez, a ostalo pár centimetrov na prípravu jedla.
Načrtnutý problém pomáhame riešiť my, interiéroví a nábytkoví dizajnéri. Väčšinou dostaneme do rúk projekty domov a bytov od architektov, ktoré nám slúžia ako podklady na prípravu interiérov. Vďaka nim za posledných pár rokov kuchyňa zase pomaličky získava späť svoju dôležitosť a starú slávu prostredníctvom otvorených kuchýň s obývačkou, zvaných aj ako americké kuchyne.
Za posledné roky už ani nestretávam klientov, ktorí by nechceli kuchyňu spájanú s obývačkou. Srdcom domova zostala, len sa zväčšila. Z kuchyne a z obývačky sa stal jeden veľký celok. Už nebojujú o prvenstvo, naučili sa „spolupracovať“. Nerešpektovať tento fakt pre výrobcov, príp. predajcov kuchýň by bolo chybou.
Projektovať kuchyňu už preto neznamená to, čo kedysi. Dizajn, farby a tvary musia byť také, aby umožnili pri navrhovaní plynule prejsť na ďalší krok – vytvoriť si obývačku. Už dávno nestačí, aby jedálenský stôl, audio skriňa, konferenčný stôl boli prispôsobené ku kuchyni, ale od začiatku plánovania musí mať kuchyňa takú koncepciu, aby vytvorili jednotný celok v súlade a v harmónii s obývačkou. Niekedy je to krásna a jasná úloha, niekedy to veru býva utrpenie. Problém spočíva v tom, že na nábytok oboch miestností sú diametrálne iné nároky. Kuchyňa je v podstate pracovná miestnosť s veľkou potrebou na úložné priestory, kým obývačka je skoro čisto relaxačná miestnosť s minimálnymi nárokmi na skrinkový nábytok. Iná veľkosť, iná funkcia, iné nároky, a predsa musia byť v súlade.
Z projekčného hľadiska je kuchyňa najnáročnejšia miestnosť v dome. Nemôže byť príliš malá, lebo sa do nej nezmestia všetky požadované veci a základné potraviny na prípravu jedál. Nemôže byť ani príliš veľká, lebo sa degraduje na veľkú policu. My, ľudia totiž máme tendenciu všetky prázdne vodorovné priestory preplniť. Optimálna veľkosť je 1,5 až 2 pracovné miesta s veľkosťou 70 – 120 cm. Predtým, než sa pustíme do dizajnu, musíme presne poznať počet, typ a pozície všetkých spotrebičov v kuchyni. Každý spotrebič má iné nároky na prívod elektrickej energie, plynu či vody. Niektoré vyžadujú napojenie na samostatný istič a napríklad keramické alebo indukčné varné platne nezriedka potrebujú dokonca 3 fázový prívod elektriny.
Môžeme mať perfektne naplánovanú kuchyňu, kde klient dokúpi „len“ drvičku odpadu, alebo sa rozhodne pre servodrive (elektrické otváranie a zatváranie dvierok), s ktorými sa v návrhu nepočítalo a zrazu tieto zariadenia nemá kde zapojiť. Často sa stáva, že klient kúpi zabudovaný kávovar alebo chladničku inej značky ako bolo dopredu dohodnuté a zrazu nám chýbajú vývody na vodu, lebo niektoré modely vyžadujú samostatné prípojky. Kúpi novší model digestora a priemer odvetrania je zrazu nedostačujúci, stačí posunutá zásuvka a spotrebič sa už nezmestí na miesto. Podobných prípadov sa pri návrhoch kuchýň stáva mnoho. Preto je veľmi dôležité premyslieť polohu a značku všetkých spotrebičov do najmenších detailov.
Z nábytkárskeho hľadiska je konštrukcia kuchynskej linky pomerne jednoduchou konštrukciou. Sú to len obyčajné škatule, väčšinou z laminovanej drevotrieskovej dosky, zoskrutkované k sebe. Prečo potom tie obrovské cenové rozdiely medzi jednotlivými výrobcami? Lebo smerodajné ceny neurčuje korpus, je to len niečo ako karoséria auta. Dôležité je vybavenie, inak povedané – kovanie, drezová doska, materiál dvierok atď.
Kovanie môže byť od „praobyčajných“ až po úplne sofistikované. Tie najnovšie sú hojne kombinované aj s elektronikou.
Dvierka a úchytky môžu tiež veľmi ovplyvňovať cenu, len séria úchytiek na jednu kuchyňu môže predstavovať položku vyše 1 000 €.
Pracovná doska je asi najdôležitejší vizuálny činiteľ. Jeho materiálový výber tiež nesmierne ovplyvňuje finálnu cenu. Nároky na pracovnú dosku sú asi najvyššie v celom interiéri. Musí byť svetlostála, oderuvzdorná, odolná voči kyselinám, liehu a rôznym iným chemikáliám, vysokým a nízkym teplotám. Jej absorpcia vody sa musí blížiť k nule, ak by to tak nebolo, každé vyliate víno alebo cola by zanechala na doske večné stopy. A v neposlednom rade musí byť krásna. Práve pracovné dosky sú tie, s ktorými najviac experimentujú aj architekti aj výrobcovia. Klasický HPL sa už objavuje zriedkavo pri exkluzívnejších kuchyniach. U nás sa skôr rozšírili umelé kamene, v Európe je favoritom antikor, príp. tvrdené sklo. Ale našim požiadavkám vyhovuje aj masívne drevo, gres/keramika alebo plasty.
My, dizajnéri, trošku ináč vnímame interiér (aj kuchyne) ako „bežní konzumenti“ bytov. Máme tiež veľmi rozmanitý vkus. Niektorým z nás sa páčia strohé línie až sparťansky jednoduché funkčné minimalistické kuchyne, niektorým zas organické uletené tvary. Zatiaľ vyhrávajú minimalisti... Preto drvivá väčšina kuchýň je veľmi podobná. Málo projektantov aj výrobcov má inovačný prístup ku kuchyniam. Práve preto je radosť vidieť každé neštandardné, možno neortodoxné, riešenie tvarov, detailov alebo materiálov.
Kuchynskú linku pokladám za jeden z najdôležitejších nábytkov. Väčšina z nás by dokázala bývať vo svojom byte bez jedálenského stola, bez sedačky, bez skríň, ale kuchyňa musí byť. Keď som manželku pred dvanástimi rokmi (vtedy bola len priateľka) poprosil, aby sme bývali spolu, dala mi dve podmienky: v byte už musí byť kuchynská linka a posteľ, ináč sa nesťahuje.
Napriek tomu, že kuchynská linka je veľmi dôležitý kus nábytku pre bývanie, dizajnéri mu nevenovali zaslúženú pozornosť. Slávnych historických modelov kuchýň od renomovaných dizajnérov veľa neexistuje. Ale málokto napr. vie, že Marcel Breuer, jeden z najväčších moderných dizajnérov nábytku dvadsiateho storočia (projektant prvej kovovej stoličky sériovej výroby, hlavný majster stolárskej dielne v Bauhause) vyrábal desiatky kuchýň, než ho preslávilo slávne kreslo Wassily.
V našej dobe, či to priznáme, alebo nie, práve kuchynské štúdiá zamestnávajú najviac mladých dizajnérov. Pevne verím, že možno pomocou týchto mladých tvorivých ľudí zažijeme tvarovú reformu kuchýň, aby sme si mohli vyberať medzi krásnymi a rozmanitými kuchyňami, ako sme zvyknutí u ostatných nábytkov.
Text a foto: Ing. Hruskó Krisztián, PhD.
